1 578
editací
Změny
bez shrnutí editace
Iste Vám ešte dudní v hlave z minulej lekcie, preto gramatiku dnes vynecháme. Chceme Vas teraz zoznámiť so špicou pokroku a evolúcie v spracovaní informácií. Z problémovo orientovamým vedecko-technickým programovacím jazykom Šaral. Už od prvých pokusov šarišsko-americkej firmy IBM tu bola potreba spraviť taký jazyk, ktorému by rozumel ako počítač tak človek. Ľudia vymýšlali a vymyšlali ale myslíte že nieco rozumné vymysleli. Frasa starého. Vymysleli len také všelijaké kvázi jazyky a polojazyky ako napríklad Algol, Fortran, Basic a iný brak.
Celý problém sa podarilo zvládnuť len nedávno na konferencii v Šalgovik city (skoro súčasť mesta Prešov) kde Doc. Ing. Toňo Japčák predniesol definíciu nového jazyka '''ŠARAL - ŠARIŠ ALGORITMIC LENGVIDŽ'''. Šaral sa mu podarilo vytvoriť spojením a doplnením dvoch jazykov ktoré už existovali 3 roky predtým. Jeden bol ZEMAL - Zemplin Algoritmic Langvidž a druhý Spišal - Spiš Algoritmic Langvidž.
Popis jazyka začneme furtami alebo v slovenskom preklade Vojtecha Mihálika konštantami a tými ča sa menia meňakami. Furt je také číslo čo je furt (stále). Napríklad sedem je teraz sedem a o dva dni pozrieme a zas bude len sedem. A čo z toho zistíme že sedem je sedem furt. Furt môže byť aj logický. V Šarale poznáme '''3 logické furty ''' oproti dvom v ostatných nedokonalých jazykoch. Prvý furt je pravda, druhý je oklam, a tretí je fúzia z prvých dvoch a volá sa skorooklam. Tie čo sa menia alebo odborne meňaky sa volajú napríklad: b, šč, dz alebo šš. Môžu byť tiež sedem ale môžu byť aj 13. '''Furty ''' a '''meňaky ''' nemusia byť v programe po jednom ale môžu byť nasadené v programe ako pole alebo parcela (funduš). '''Pole ''' a '''parcelu ''' musíme pred programom popísať aby aj nedokonalé počítače vedeli akú mamé veľkú parcelu. Na toto máme slovo dimenzia. Takýto popi parceli potom vypadá nasledovne: