Delphi & Pascal (česká wiki)
Přejít na: navigace, hledání
                                  —vod.
 
Je 31. jŁn a v¨etci ¨kol ci sŁ u‘ netrpezlivĄ. V triedach sa rozd vajŁ 
vysved‡enia.
 
Z 3.B sa oz˜va :
 -"Martinka, m ¨ op„Ÿ sam‚ jednotky. Si vzorom pre v¨etk˜ch ‘iakov a
 preto si zaslŁ‘i¨ peknŁ kni‘ku. Vy ostatnĄ sa dŁfam zlep¨Ąte. No a
 teraz u‘ m“‘te ĄsŸ. Pomaly, nie ‘e sa pol mete hneƒ na za‡iatku..."
 
-"Martina, ideme e¨te do cukr rne ?"
-"Ja nem“‘em, cestujeme na chatu a ja e¨te nie som pobalen ."
-"Tak ‡au, my pad me."
-"PrĄma pr zdniny !"
-"Aj tebe..."
 
Martina sa oto‡ila a chcela sa rozbehnŁŸ domov, keƒ tu zrazu pred ¤ou
zastalo dlh‚ ‡ierne auto.
 
-"Ahoj, Martinka", ozval sa hrub˜ hlas a otvorili sa zadn‚ dvere auta.
 "Ja som kamar t tvojho otecka a ideme spolu na chatu."
-"Ale veƒ na chatu sme mali ĄsŸ predsa sami ?", pomyslela si Martina.
-"Tvoj otec ma poprosil, aby som Ÿa zaviezol domov."
-"Ja trafĄm aj pe¨i", protire‡ila Martina.
-"no, ale autom je to r˜chlej¨ie."
 
Martinka nasadla do auta, ale po chvĄli cestovania vykrĄkla :
 
-"Pustite ma, ‡o mi to robĄte ? ŁŁŁŁŁŁŁŁ ..."
-"Tak, teraz by mala spaŸ aspo¤ 4 hodiny."
 
Cesta trvala tri a pol hodiny, ale v“bec nesmerovala k Martinkinmu domu.
 
-"Sme na mieste, ¨‚fe."
-"Dobre, vystŁp a zober ju hore, ja idem zatiaŒ kŁpiŸ nie‡o pod zub."
 
O pol hodiny sa Martinka prebrala a keƒ zistila, ‘e nie je doma, za‡ala
sa b Ÿ. Sk“r, ako stihla nie‡o urobiŸ, u‘ bol pri nej Łdajn˜ otcov priateŒ.
 
-"Kde je otec a mama ?", znela Martinkina prv  ot zka.
-"PrĄdu za chvĄŒu, ty zatiaŒ pozeraj televĄzor."
 
Martinka si teda pustila televĄzor a prem˜¨Œala.
Keƒ po‡ula zvoniŸ telef˘n, prikradla sa k dver m a po‡Łvala.
 
-"Tu je Kamil. M m to diev‡a ‡o s ¤ou ?"
-"Priveƒte ju a‘ zajtra, profesor ju e¨te nepotrebuje."
 
-"Aha, tak takto je to", pomyslela si Martina.
-"MusĄm nie‡o vymyslieŸ ..."
 
Tu sa za‡Ąna tvoj prĄbeh, prĄbeh malej Martinky, ktor  sa s tvojou pomocou
pokŁsi utiecŸ ...