Kategorija:
Programy zos C, C++
@Popis˙kŁov:
˙˙˙˙˙Program˙˙sa˙spŁça˙˙z˙akhokovek˙˙miesta˙na˙˙disku˙prĄkazom
˙FAPA˙˙resp.˙FAPA.EXE.˙˙Po˙˙spustenĄ˙˙programu˙sa˙˙objavĄ˙reklama,
˙alebo˙tie§˙˙Łvodně˙obr zok˙v˙˙ktorom˙zanŁ˙preblikova˙˙farby.˙Po
˙prejdenĄ˙tejto˙asti˙sa˙objavĄ˙Łvodn ˙obrazovka.
˙V˙hornom˙riadku˙je˙zoznam˙potenciometrov˙˙s˙ich˙horŁcimi˙kŁmi˙a
˙kr tkym˙˙slovněm˙˙popisom.˙˙V˙˙spodnom˙˙riadku˙˙je˙neodmysliten
˙reklama.
@ŹĄm˙sa˙program˙ovl da:
@çipka˙vavo/vpravo˙
˙-˙zmena˙˙aktu lnej˙farby˙pou§Ąvanej˙pre˙Ôalçiu˙˙pr cu.˙Po˙˙zadanĄ
˙˙˙sa˙˙t to˙javĄ˙˙ako˙preiarknut ˙naprie.
@Kl ves
˙˙˙˙˙˙˙Q˙-˙pohyb˙prvho˙potenciometra˙hore
˙˙˙˙˙˙˙A˙-˙pohyb˙prvho˙potenciometra˙dole
˙˙˙˙˙˙˙W˙-˙pohyb˙druhho˙potenciometra˙hore
˙˙˙˙˙˙˙S˙-˙pohyb˙druhho˙potenciometra˙dole
˙˙˙˙˙˙˙E˙-˙pohyb˙tretieho˙potenciometra˙hore
˙˙˙˙˙˙˙D˙-˙pohyb˙tretieho˙potenciometra˙dole
@KŁe
˙˙˙˙˙˙F1˙-˙˙Help˙programu,˙po˙jeho˙zadaně˙sa˙˙objavĄ˙okno˙help˙po
˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙ktorom˙je˙mo§n˙sa˙pohybova˙kl vesmi˙PgDn˙a˙PgUp.
˙˙˙˙˙˙F3˙-˙˙Prepni˙do˙modelu˙RGB
˙˙˙˙˙˙F4˙-˙˙Prepni˙do˙modelu˙CMY
˙˙˙˙˙˙F5˙-˙˙Prepni˙do˙modelu˙HSV
˙˙˙˙˙˙F6˙-˙˙Prepni˙do˙modelu˙HSL
˙˙˙˙˙˙F7˙-˙˙Zmeĺ˙vçetky˙farby˙na˙çedŁ˙çk lu
˙˙˙˙˙˙F8˙-˙˙Vçetky˙farby˙nastav˙na˙pvodnŁ˙ak ˙bola˙pred˙spustenĄm
˙˙˙˙˙˙F9˙-˙˙VypĄç˙reklamu˙na˙FAPA
@ESC˙˙
˙˙˙˙˙-˙˙Ukon˙˙program.˙˙Pozor˙˙program˙˙sa˙ukonĄ˙bez˙akjkovek
˙˙˙˙˙˙˙˙věstrahy.
@Farebn˙modely
˙˙˙˙˙Ako˙u§˙bolo˙˙povedan˙skr,˙pri˙pr ci˙s˙˙farbami˙sŁ˙dle§it
dve˙z kladn˙innosti.˙Prvou˙je˙urenie˙z kladnej˙mno§iny˙farieb,
z˙ktorou˙sa˙˙bude˙pracova.˙Druhou˙˙innosou˙je˙urenie˙˙spsobu
ako˙sa˙˙budŁ˙kombinova.˙Farbocit˙˙je˙pomerne˙znane˙˙subjektĄvna
z le§itos˙a˙zmieçanĄm˙dvoch˙alebo˙viacerěch˙farieb˙m§e˙vzniknŁ
rzna˙predstava˙novej˙farby˙u˙˙rznych˙udĄ.˙Pozn me˙dva˙z kladn
spsoby˙kombin cie˙(mieçania)˙farieb:
@-˙aditĄvne˙˙mieçanie˙˙(ka§děm˙˙pridanĄm˙˙uritej˙˙zlo§ky˙˙vznikne
@svetlejçia˙farba.˙PridanĄm˙vçetkěch˙vznikne˙biela)
@-˙subtraktĄvne˙mieçanie˙(ka§děm˙˙pridanĄm˙˙uritej˙˙zlo§ky˙˙vznikne
@tmavçia˙farba.˙PridanĄm˙vçetkěch˙vznikne˙ierna)
Na˙˙z klade˙˙tohto˙˙hovorĄme˙˙aj˙˙o˙˙farebněch˙modeloch.˙Tieto˙sŁ
charakterizovan:˙˙˙mno§inou˙˙z kladněch˙˙˙farieb,˙˙spsobom˙˙ich
mieçania˙a˙pravidlami˙menenia˙farebněch˙charakteristĄk.
SŁasnosti˙˙existuje˙niekoko˙˙farebněch˙modelov.˙˙Medzi˙z kladn
patria:˙@model˙RGB,˙model˙CMY(K),˙model˙HSV˙a˙model˙HLS.
@Model˙RGB
˙˙˙˙˙V˙˙tomto˙˙modely˙˙sŁ˙˙farby˙˙vytv ran˙˙aditĄvnym˙˙spsobom.
Z kladn˙˙zlo§ky˙sŁ:@˙˙R˙-˙˙(Red)˙erven ,˙˙G˙-˙˙(Green)˙zelen ˙˙a
@B˙-˙(Blue)˙˙modr .
˙˙˙˙˙Pre˙˙tieto˙˙farby˙˙je˙˙prĄznan˙pr ve˙to,˙§e
udsk˙oko˙m ˙najçiu˙citlivos˙pr ve˙pre˙ich˙vlnov˙d§ky˙(630nm,
530nm˙˙a˙450nm).˙˙Intenzita˙z kladněch˙˙farieb˙sa˙˙v˙tomto˙modely
pohybuje˙v˙intervale˙<0,1>.˙Pri˙technickej˙implement cii˙je˙tento
rozsah˙prev dzaně˙˙do˙digit lnej˙formy.˙˙Najastejçie˙je˙k˘dovaně
na˙8-bitov˙˙(t.j.˙256˙dielov).˙˙Pre˙udsk˙oko˙˙by˙postaovalo˙aj
delenie˙˙na˙˙100˙˙dielov.˙˙pri˙˙praktickom˙˙nastavovanĄ˙˙sa˙preto
astokr t˙pou§Ąva˙percentu lne˙nastavenie˙jednotlivěch˙zlo§iek.
˙˙˙˙˙Farebně˙˙˙model˙˙˙RGB˙˙˙svojim˙˙˙rozsahom˙˙˙sa˙˙najastejçie
reprezentuje˙˙ako˙˙jednotkov ˙˙kocka˙˙umiestnen ˙˙v˙˙os ch˙r,g,b.
Z˙toho˙aj˙vyplěva,˙§e˙mno§ina˙z kladněch˙farieb˙obsahuje˙8˙farieb.
Vrchol˙˙[0,0,0]˙˙(t.j.˙˙˙stred˙˙sŁradnicovho˙˙systmu)˙˙odpoved
iernej˙˙farbe˙˙(Black).˙˙Naproti˙˙tomu˙˙vrchol˙˙[1,1,1]˙odpoved
bielej˙˙farbe˙(White).˙˙Farby˙le§iace˙˙na˙diagon le˙˙medzi˙těmito
vrcholmi˙odpovedajŁ˙odtieĺom˙çedej˙˙(Gray).˙Z verom˙dodajme˙sn Ô,
§e˙˙daně˙˙model˙˙sa˙˙˙najviac,˙˙oproti˙˙iněm˙˙modelom,˙˙technicky
orientovaně.˙NasledujŁci˙obr zok˙˙ukazuje˙jednotkovŁ˙kocku˙modelu
RGB.
˙˙˙˙˙Na˙z klade˙toho˙je˙mo§n˙zostavi˙tabuku˙mno§iny˙z kladněch
farieb˙modelu˙RGB˙s˙prĄspevkami˙jednotlivěch˙farebněch˙zlo§iek:
--------------------------------------
|Farba˙˙˙˙˙||˙R(ed)˙|G(reen)|˙B(lue)˙|
|------------------------------------|
|ierna˙˙˙˙||˙˙˙˙0˙˙|˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙|
|modr ˙˙˙˙˙||˙˙˙˙0˙˙|˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙|
|zelen ˙˙˙˙||˙˙˙˙0˙˙|˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙|
|tyrkysov ˙||˙˙˙˙0˙˙|˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙|
|erven ˙˙˙||˙˙˙˙1˙˙|˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙|
|fialov ˙˙˙||˙˙˙˙1˙˙|˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙|
|§lt ˙˙˙˙˙˙||˙˙˙˙1˙˙|˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙|
|biela˙˙˙˙˙||˙˙˙˙1˙˙|˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙|
--------------------------------------
@Tab.˙X.1˙Tabuka˙z kladněch˙kombin ciĄ˙RGB
@Model˙CMY
˙˙˙˙˙V˙˙tomto˙modely˙˙sŁ˙farby˙˙vytv ran˙subtraktĄvnym˙spsobom.
Z kladn˙zlo§ky˙sŁ:@˙˙C˙-˙(Cyan)˙tyrkysov ,˙M˙˙-˙(Magenta)˙fialov
@a˙Y˙-˙(Yellow)˙§lt .
˙˙˙˙˙Pre˙tieto˙farby˙˙je˙prĄznan˙pr ve˙˙to,˙§e
udsk ˙skŁsenos˙˙z˙mieçanĄm˙farieb,˙˙najm˙u˙maliarov,˙˙vych dza
pr ve˙zo˙˙subtraktĄvneho˙mieçania˙farieb.˙˙Preto˙je˙tento˙˙spsob
prirodzenejçĄ.˙˙Tento˙˙model˙˙sa˙˙vyu§Ąva˙˙aj˙˙v˙˙polygrafii˙˙pre
reprodukciu˙farebněch˙obrazcov˙˙(aj˙fotografiĄ).˙Vysledně˙farebně
obraz˙˙dostaneme˙ako˙˙sŁtla˙troch˙˙obrazov˙na˙˙b ze˙jednotlivěch
zlo§iek.˙˙Tu˙˙sa˙˙eçte˙˙prid va˙˙ierna˙˙zlo§ka˙˙(blacK)˙˙a˙preto
astokr t˙˙hovorĄme˙aj˙˙o˙CMYK˙˙modely.˙Modern˙˙grafick˙systmy
(napr.˙˙˙Aldus˙˙Pagemaker,˙˙˙Ventura˙˙Publisher˙˙˙a˙˙pod.)˙˙˙majŁ
prostriedky˙na˙separ ciu˙jednotlivěch˙farebněch˙zlo§iek˙obrazu˙na
tvorbu˙spomĄnaněch˙obrazov˙pre˙sŁtla.
˙˙˙˙˙Farebně˙˙˙model˙˙˙CMY˙˙˙svojim˙˙˙rozsahom˙˙˙sa˙˙najastejçie
reprezentuje˙˙ako˙˙jednotkov ˙˙kocka˙˙umiestnen ˙˙v˙˙os ch˙c,m,y.
Z˙toho˙˙aj˙vyplěva,˙˙§e˙mno§ina˙˙z kladněch˙farieb˙˙obsahuje˙op
8˙farieb.˙˙Vrchol˙˙[0,0,0]˙˙(t.j.˙˙stred˙˙sŁradnicovho˙˙systmu)
odpoved ˙˙bielej˙˙farbe.˙˙Naproti˙˙tomu˙˙vrchol˙˙[1,1,1]˙odpoved
iernej˙farbe.˙Farby˙le§iace˙˙na˙diagon le˙medzi˙těmito˙vrcholmi,
podobne˙ako˙u˙modelu˙RGB,˙˙odpovedajŁ˙odtieĺom˙çedej˙s˙narastanĄm
v˙opanom˙˙smere.˙˙NasledujŁci˙˙obr zok˙˙ukazuje˙jednotkovŁ˙kocku
modelu˙CMY.
˙˙˙˙˙Podobne˙ako˙˙u˙modelu˙RGB˙je˙˙mo§n˙zostavi˙tabuku˙mno§iny
z kladněch˙farieb˙modelu˙CMY˙s˙prĄspevkami˙jednotlivěch˙farebněch
zlo§iek:
-------------------------------------------
|Farba˙˙˙˙˙||˙C(yan)˙|M(agenta)|˙Y(ellow)˙|
-------------------------------------------
|biela˙˙˙˙˙||˙˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙˙|
|§lt ˙˙˙˙˙˙||˙˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙˙|
|fialov ˙˙˙||˙˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙˙|
|erven ˙˙˙||˙˙˙˙0˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙˙|
|tyrkysov ˙||˙˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙˙|
|zelen ˙˙˙˙||˙˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙˙|
|modr ˙˙˙˙˙||˙˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙|˙˙˙˙0˙˙˙˙˙|
|ierna˙˙˙˙||˙˙˙˙1˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙|˙˙˙˙1˙˙˙˙˙|
-------------------------------------------
@Tab.˙X.2˙Tabuka˙z kladněch˙kombin ciĄ˙CMY
Pozn mka:˙poda˙˙uvedeněch˙tabuliek˙a˙˙obr zkov˙je˙zrejmě˙˙prevod
medzi˙modelmi˙RGB˙a˙CMY.
@Model˙HSV
˙˙˙˙˙Tento˙model˙oproti˙predch dzajŁcim,˙skr˙technickěm,˙modelom
je˙eçte˙˙bli§çĄ˙udskmu˙ch paniu˙˙svetla,˙preto§e˙zachyt va˙˙tie
charakteristiky˙˙farby,˙ktor˙˙sŁ˙bli§çie˙˙k˙intuitĄvnemu˙˙popisu
farieb˙˙lovekom.˙˙Z kladn˙˙zlo§ky˙˙sŁ:@˙˙H˙˙-˙(Hue)˙farebně˙t˘n,
@S˙-˙˙(Saturation)˙˙satur cia˙˙alebo˙˙tie§˙˙sětos˙˙a˙˙V˙-˙(Value)
@hodnota˙jasu.
˙˙˙˙˙Farebně˙model˙HSV˙svojim˙˙rozsahom˙sa˙reprezentuje
ako˙çesbokě˙˙ihlan,˙ktorho˙vrchol˙le§Ą˙˙v˙poiatku˙sŁradnicovej
sŁstavy.˙SŁradnice˙v˙a˙s˙sa˙˙podobne˙ako˙u˙RGB˙(CMY)˙modelu˙menia
od˙˙0˙do˙˙1.˙SŁradnica˙˙h˙je˙˙vçak˙uhlov ˙˙z˙intervalu˙<0Ę,360Ę>.
Vrchol˙ihlanu˙v˙bode˙[0,0,0]˙predstavuje˙iernu˙fabu.˙Biela˙farba
je˙˙v˙strede˙˙podstavy˙ihlanu.˙˙Jas˙kles ˙˙od˙podstavy˙k˙vrcholu.
Sětos˙je˙˙dan ˙vzdialenosou˙od˙˙osi˙ihlana.˙V˙˙tomto˙aj˙spoĄva
uritě˙˙˙nedostatok˙˙˙tohto˙˙˙modelu.˙˙˙Preto§e˙˙pri˙˙konçtantnej
hodnote˙s˙˙sa˙pri˙˙zmene˙farebnho˙˙t˘nu˙(h)˙˙musĄme˙pohybova˙po
çesuholnĄkovej˙˙dr he˙˙˙a˙˙nie˙˙po˙˙˙kruhovej,˙˙ktor ˙˙by˙˙˙bola
prirodzen .˙˙PrĄsluçn˙˙˙ist˙˙farby˙˙(erven ,˙˙˙§lt ,˙˙zelen ,
tyrkysov ,˙˙modr ˙˙a˙˙fialov )˙˙le§ia˙˙na˙˙obvode˙podstavy˙ihlana
v˙prĄsluçněch˙vrcholoch˙çesuholnĄka.˙Z˙˙danho˙vyplěva˙aj˙poloha
dominantněch˙farieb˙˙a˙to˙na˙˙pl çti˙ihlanu.˙Graficky˙˙zn zorneně
model˙HSV˙prin ça˙nasledujŁci˙obr zok.
@Model˙HLS
˙˙˙˙˙Niektor˙nedostatky˙predch dzajŁceho˙˙modelu˙odstr nil˙pr ve
tento˙model.˙V˙tomto˙modely˙˙je˙çesbokě˙ihlan˙nahradeně˙dvojicou
ku§elov.˙˙˙Z kladn˙˙˙zlo§ky˙˙˙sŁ:2˙˙˙H˙˙˙-˙˙˙(Hue)˙˙farebně˙˙t˘n,
@L˙-˙(Lightness)˙svetlos˙a˙S˙˙-˙(Saturation)˙satur cia˙alebo˙tie§
sětos.˙Farebně˙˙model˙HLS˙svojim˙˙rozsahom˙sa˙reprezentuje,˙˙ako
bolo˙˙u§˙˙˙spomenut,˙˙dvojicou˙˙ku§elov,˙˙˙ktor˙˙majŁ˙˙spolonŁ
podstavu.˙SŁradnice˙l˙a˙s˙sa˙podobne˙ako˙u˙RGB˙(CMY)˙modelu˙menia
od˙˙0˙do˙˙1.˙SŁradnica˙˙h˙je˙˙op˙uhlov ˙˙z˙intervalu˙<0Ę,360Ę>.
Vrchol˙˙jednho˙ku§ela˙˙v˙bode˙˙[0,0,0]˙predstavuje˙˙iernu˙fabu.
Biela˙farba˙je˙naopak˙zase˙vo˙vrchole˙druhho˙ku§ela.˙Tento˙model
asi˙˙najviac˙˙˙odpoved ˙˙skutonosti,˙˙lebo˙˙˙najviac˙˙farieb˙˙je
vnĄmaněch˙pr ve˙pri˙strednej˙˙svetlosti˙(poloha˙spolonej˙postavy
ku§elov,˙kde˙L=0.5)˙a˙vnĄmavos˙˙kles ˙tak˙pri˙vekom˙presvetlenĄ
ako˙aj˙˙stmavenĄ.˙PrĄsluçn˙ist˙˙farby˙(erven ,˙§lt ,˙˙zelen ,
tyrkysov ,˙˙modr ˙˙a˙˙fialov )˙˙le§ia˙˙op˙˙na˙˙obvode˙spolonej
podstavy˙˙ku§elov,˙˙kde˙˙s=1˙˙a˙˙l=0.5.˙˙Věhoda˙kruhovej˙podstavy
spoĄva˙pr ve˙v˙˙obiehanĄ˙okolo˙osi,˙kde˙u§˙˙nie˙je˙nutně˙prechod
po˙˙çesuholnĄku˙˙ako˙˙u˙˙HSV,˙˙ale˙˙po˙˙ahçej˙˙a˙prirodzenejçej
kru§nici.˙˙Obidva˙˙posledne˙˙˙definovan˙˙modely˙˙umo§ĺujŁ˙˙meni
jednotliv˙˙˙farebn˙˙charakteristiky˙˙˙pri˙˙zachovanĄ˙˙ostatněch
typickěch˙˙vlastnostĄ˙˙farieb.˙˙˙Graficky˙˙zn zorneně˙˙model˙˙HLS
prin ça˙nasledujŁci˙obr zok.
@Svetlo
˙˙˙˙˙Z˙˙˙˙fyzik lneho˙˙˙˙hadiska˙˙˙˙je˙˙˙˙ako˙˙˙svetlo˙˙˙ch pan
elektromagnetick˙˙vlnenie˙v˙˙oblasti˙108˙MHz.˙˙Z˙hadiska˙farieb
zodpoved ˙˙ka§d ˙farba˙˙uritej˙frekvencii.˙˙Rozsah˙farieb˙˙je˙od
ervenej˙˙(4.3x108MHz,˙˙mimo˙˙viditenho˙˙spektra˙˙pokrauje˙˙do
infraervenej˙oblasti)˙˙po˙fialovŁ˙(7-5x108MHz.˙˙mimo˙viditenho
spektra˙pokrauje˙do˙ultrafialovej˙˙oblasti).˙V˙r mci˙viditenho
spektra˙je˙lovek˙schopně˙rozlĄçi˙˙viac˙ako˙4x105˙rznych˙farieb
ich˙odtieĺov.˙˙Poda˙frekvencie,˙ktorŁ˙vysiela˙˙svetelně˙zdroj˙je
mo§n˙svetlo˙rozdeli˙na:
@-˙achromatick˙svetlo.˙Tomuto˙svetlu˙˙sa˙hovorĄ˙tie§˙biele˙svetle
@a˙obsahuje˙˙vçetky˙farby˙˙(typickě˙zdroj˙˙je˙slnko).˙˙Kombiin cia
@frekvenciĄ˙odrazeněch˙od˙telies˙˙vytv ra˙v˙podstate˙farbu˙telies.
@Ak˙˙prevl da˙frekvencia˙˙z˙˙uritej˙˙oblasti˙svektra,˙˙hovorĄme˙o
@dominantnej˙frekvencii.
@-˙monochromatick˙˙svetlo.˙˙Je˙˙svetlo˙˙len˙˙jednej˙˙farby˙˙napr.
@ervenej.
@Svetlo˙je˙charakterizovan˙niekokěmi˙svojimi˙atribŁtmi:
@-˙farba,˙je˙˙z kladněm˙atribŁtom˙svetla˙˙a˙z visĄ˙od˙˙u§˙spomĄnaj
@frekvencie˙(resp.˙vlnovej˙d§ke)
2-˙jas˙odpoved ˙vlastne˙intenzite˙svetla.˙Jasnos˙zdroja˙svetla˙je
@v˙priamej˙Łmere˙s˙intezitou
@-˙sětos˙˙farby˙uv dza˙˙jej˙istotu.˙˙ŹĄm˙vyççia˙˙je˙sětos,˙˙těm
@u§çie˙je˙spektrum˙frekvenciĄ˙obsiahnutěch˙vo˙svetle
@-˙svetlos˙je˙˙vlastne˙vekos˙achromatickej˙˙zlo§ky˙vo˙svetle˙˙s
@uritou˙dominantnou˙frekvenciou.
˙˙˙˙˙Dle§itěm˙˙faktorom˙je˙˙aj˙skladanie˙˙farieb.˙Je˙˙ot zka,˙i
existujŁ˙urit˙˙z kladn˙farby,˙pomocou˙skladania˙˙ktorěch˙by˙sa
vytvorili˙˙vçetky˙˙ostatn.˙˙ExistujŁ˙˙vçak˙˙tzv.˙˙komplement rne
farby,˙˙ktorěch˙kombin ciou˙˙zĄskame˙biele˙˙svetlo.˙Pre˙skladanie
viacerěch˙˙farieb˙bol˙˙vytvoreně˙çtandard˙˙vo˙forme˙chromatickho
diagramu..˙˙Farby˙˙sŁ˙˙tu˙˙skladan˙˙z˙˙troch˙z kladněch˙farieb˙v
prĄsluçnom˙pomere.