Delphi & Pascal (Ŕeskß wiki)
P°ejÝt na: navigace, hledßnÝ
Kategorija: Programy zos C, C++


@Popis kľúčov:
 
     Program  sa spúšťa  z akéhokoľvek  miesta na  disku príkazom
 FAPA  resp. FAPA.EXE.  Po  spustení  programu sa  objaví reklama,
 alebo tiež  úvodný obrázok v  ktorom začnú preblikovať  farby. Po
 prejdení tejto časti sa objaví úvodná obrazovka.
 V hornom riadku je zoznam potenciometrov  s ich horúcimi kľúčmi a
 krátkym  slovným  popisom.  V  spodnom  riadku  je neodmysliteľná
 reklama.
 
 
@Čím sa program ovláda:
 
@šipka vľavo/vpravo 
 - zmena  aktuálnej farby používanej pre ďalšiu  prácu. Po  zadaní
   sa  táto javí  ako prečiarknutá naprieč.
 
@Kláves
       Q - pohyb prvého potenciometra hore
       A - pohyb prvého potenciometra dole
       W - pohyb druhého potenciometra hore
       S - pohyb druhého potenciometra dole
       E - pohyb tretieho potenciometra hore
       D - pohyb tretieho potenciometra dole
 
@Kľúče
      F1 -  Help programu, po jeho zadaný sa  objaví okno help po
            ktorom je možné sa pohybovať klávesmi PgDn a PgUp.
      F3 -  Prepni do modelu RGB
      F4 -  Prepni do modelu CMY
      F5 -  Prepni do modelu HSV
      F6 -  Prepni do modelu HSL
      F7 -  Zmeň všetky farby na šedú škálu
      F8 -  Všetky farby nastav na pôvodnú aká bola pred spustením
      F9 -  Vypíš reklamu na FAPA
 
@ESC  
     -  Ukonč  program.  Pozor  program  sa ukončí bez akéjkoľvek
        výstrahy.
 
 
@Farebné modely
     Ako už bolo  povedané skôr, pri práci s  farbami sú dôležité
dve základné činnosti. Prvou je určenie základnej množiny farieb,
z ktorou sa  bude pracovať. Druhou  činnosťou je určenie  spôsobu
ako sa  budú kombinovať. Farbocit  je pomerne značne  subjektívna
záležitosť a zmiešaním dvoch alebo viacerých farieb môže vzniknúť
rôzna predstava novej farby u  rôznych ľudí. Poznáme dva základné
spôsoby kombinácie (miešania) farieb:
@- aditívne  miešanie  (každým  pridaním  určitej  zložky  vznikne
@svetlejšia farba. Pridaním všetkých vznikne biela)
@- subtraktívne miešanie (každým  pridaním  určitej  zložky  vznikne
@tmavšia farba. Pridaním všetkých vznikne čierna)
Na  základe  tohto  hovoríme  aj  o  farebných modeloch. Tieto sú
charakterizované:   množinou  základných   farieb,  spôsobom  ich
miešania a pravidlami menenia farebných charakteristík.
Súčasnosti  existuje niekoľko  farebných modelov.  Medzi základné
patria: @model RGB, model CMY(K), model HSV a model HLS.
 
@Model RGB
     V  tomto  modely  sú  farby  vytvárané  aditívnym  spôsobom.
Základné  zložky sú:@  R -  (Red) červená,  G -  (Green) zelená  a
@B - (Blue)  modrá.
     Pre  tieto  farby  je  príznačné práve to, že
ľudské oko má najšiu citlivosť práve pre ich vlnové dĺžky (630nm,
530nm  a 450nm).  Intenzita základných  farieb sa  v tomto modely
pohybuje v intervale <0,1>. Pri technickej implementácii je tento
rozsah prevádzaný  do digitálnej formy.  Najčastejšie je kódovaný
na 8-bitov  (t.j. 256 dielov).  Pre ľudské oko  by postačovalo aj
delenie  na  100  dielov.  pri  praktickom  nastavovaní  sa preto
častokrát používa percentuálne nastavenie jednotlivých zložiek.
     Farebný   model   RGB   svojim   rozsahom   sa  najčastejšie
reprezentuje  ako  jednotková  kocka  umiestnená  v  osách r,g,b.
Z toho aj vyplýva, že množina základných farieb obsahuje 8 farieb.
Vrchol  [0,0,0]  (t.j.   stred  súradnicového  systému)  odpovedá
čiernej  farbe  (Black).  Naproti  tomu  vrchol  [1,1,1] odpovedá
bielej  farbe (White).  Farby ležiace  na diagonále  medzi týmito
vrcholmi odpovedajú odtieňom šedej  (Gray). Záverom dodajme snáď,
že  daný  model  sa   najviac,  oproti  iným  modelom,  technicky
orientovaný. Nasledujúci obrázok  ukazuje jednotkovú kocku modelu
RGB.
 
 
 
     Na základe toho je možné zostaviť tabuľku množiny základných
farieb modelu RGB s príspevkami jednotlivých farebných zložiek:
--------------------------------------
|Farba     || R(ed) |G(reen)| B(lue) |
|------------------------------------|
|čierna    ||    0  |   0   |    0   |
|modrá     ||    0  |   0   |    1   |
|zelená    ||    0  |   1   |    0   |
|tyrkysová ||    0  |   1   |    1   |
|červená   ||    1  |   0   |    0   |
|fialová   ||    1  |   0   |    1   |
|žltá      ||    1  |   1   |    0   |
|biela     ||    1  |   1   |    1   |
--------------------------------------
@Tab. X.1 Tabuľka základných kombinácií RGB
 
 
@Model CMY
     V  tomto modely  sú farby  vytvárané subtraktívnym spôsobom.
Základné zložky sú:@  C - (Cyan) tyrkysová, M  - (Magenta) fialová
@a Y - (Yellow) žltá.
     Pre tieto farby  je príznačné práve  to, že
ľudská skúsenosť  z miešaním farieb,  najmä u maliarov,  vychádza
práve zo  subtraktívneho miešania farieb.  Preto je tento  spôsob
prirodzenejší.  Tento  model  sa  využíva  aj  v  polygrafii  pre
reprodukciu farebných obrazcov  (aj fotografií). Vysledný farebný
obraz  dostaneme ako  sútlač troch  obrazov na  báze jednotlivých
zložiek.  Tu  sa  ešte  pridáva  čierna  zložka  (blacK)  a preto
častokrát  hovoríme aj  o CMYK  modely. Moderné  grafické systémy
(napr.   Aldus  Pagemaker,   Ventura  Publisher   a  pod.)   majú
prostriedky na separáciu jednotlivých farebných zložiek obrazu na
tvorbu spomínaných obrazov pre sútlač.
     Farebný   model   CMY   svojim   rozsahom   sa  najčastejšie
reprezentuje  ako  jednotková  kocka  umiestnená  v  osách c,m,y.
Z toho  aj vyplýva,  že množina  základných farieb  obsahuje opäť
8 farieb.  Vrchol  [0,0,0]  (t.j.  stred  súradnicového  systému)
odpovedá  bielej  farbe.  Naproti  tomu  vrchol  [1,1,1] odpovedá
čiernej farbe. Farby ležiace  na diagonále medzi týmito vrcholmi,
podobne ako u modelu RGB,  odpovedajú odtieňom šedej s narastaním
v opačnom  smere.  Nasledujúci  obrázok  ukazuje jednotkovú kocku
modelu CMY.
 
 
 
     Podobne ako  u modelu RGB je  možné zostaviť tabuľku množiny
základných farieb modelu CMY s príspevkami jednotlivých farebných
zložiek:
-------------------------------------------
|Farba     || C(yan) |M(agenta)| Y(ellow) |
-------------------------------------------
|biela     ||    0   |    0    |    0     |
|žltá      ||    0   |    0    |    1     |
|fialová   ||    0   |    1    |    0     |
|červená   ||    0   |    1    |    1     |
|tyrkysová ||    1   |    0    |    0     |
|zelená    ||    1   |    0    |    1     |
|modrá     ||    1   |    1    |    0     |
|čierna    ||    1   |    1    |    1     |
-------------------------------------------
@Tab. X.2 Tabuľka základných kombinácií CMY
 
Poznámka: podľa  uvedených tabuliek a  obrázkov je zrejmý  prevod
medzi modelmi RGB a CMY.
 
@Model HSV
     Tento model oproti predchádzajúcim, skôr technickým, modelom
je ešte  bližší ľudskému chápaniu  svetla, pretože zachytáva  tie
charakteristiky  farby, ktoré  sú bližšie  k intuitívnemu  popisu
farieb  človekom.  Základné  zložky  sú:@  H  - (Hue) farebný tón,
@S -  (Saturation)  saturácia  alebo  tiež  sýtosť  a  V - (Value)
@hodnota jasu.
     Farebný model HSV svojim  rozsahom sa reprezentuje
ako šesťboký  ihlan, ktorého vrchol leží  v počiatku súradnicovej
sústavy. Súradnice v a s sa  podobne ako u RGB (CMY) modelu menia
od  0 do  1. Súradnica  h je  však uhlová  z intervalu <0╩,360╩>.
Vrchol ihlanu v bode [0,0,0] predstavuje čiernu fabu. Biela farba
je  v strede  podstavy ihlanu.  Jas klesá  od podstavy k vrcholu.
Sýtosť je  daná vzdialenosťou od  osi ihlana. V  tomto aj spočíva
určitý   nedostatok   tohto   modelu.   Pretože  pri  konštantnej
hodnote s  sa pri  zmene farebného  tónu (h)  musíme pohybovať po
šesťuholníkovej  dráhe   a  nie  po   kruhovej,  ktorá  by   bola
prirodzená.  Príslušné   čisté  farby  (červená,   žltá,  zelená,
tyrkysová,  modrá  a  fialová)  ležia  na  obvode podstavy ihlana
v príslušných vrcholoch šesťuholníka. Z  daného vyplýva aj poloha
dominantných farieb  a to na  plášti ihlanu. Graficky  znázornený
model HSV prináša nasledujúci obrázok.
 
 
@Model HLS
     Niektoré nedostatky predchádzajúceho  modelu odstránil práve
tento model. V tomto modely  je šesťboký ihlan nahradený dvojicou
kuželov.   Základné   zložky   sú:2   H   -   (Hue)  farebný  tón,
@L - (Lightness) svetlosť a S  - (Saturation) saturácia alebo tiež
sýtosť. Farebný  model HLS svojim  rozsahom sa reprezentuje,  ako
bolo  už   spomenuté,  dvojicou  kuželov,   ktoré  majú  spoločnú
podstavu. Súradnice l a s sa podobne ako u RGB (CMY) modelu menia
od  0 do  1. Súradnica  h je  opäť uhlová  z intervalu <0╩,360╩>.
Vrchol  jedného kužela  v bode  [0,0,0] predstavuje  čiernu fabu.
Biela farba je naopak zase vo vrchole druhého kužela. Tento model
asi  najviac   odpovedá  skutočnosti,  lebo   najviac  farieb  je
vnímaných práve pri strednej  svetlosti (poloha spoločnej postavy
kuželov, kde L=0.5) a vnímavosť  klesá tak pri veľkom presvetlení
ako aj  stmavení. Príslušné čisté  farby (červená, žltá,  zelená,
tyrkysová,  modrá  a  fialová)  ležia  opäť  na  obvode spoločnej
podstavy  kuželov,  kde  s=1  a  l=0.5.  Výhoda kruhovej podstavy
spočíva práve v  obiehaní okolo osi, kde už  nie je nutný prechod
po  šesťuholníku  ako  u  HSV,  ale  po  ľahšej  a prirodzenejšej
kružnici.  Obidva  posledne   definované  modely  umožňujú  meniť
jednotlivé   farebné  charakteristiky   pri  zachovaní  ostatných
typických  vlastností  farieb.   Graficky  znázornený  model  HLS
prináša nasledujúci obrázok.
 
@Svetlo
     Z    fyzikálneho    hľadiska    je    ako   svetlo   chápané
elektromagnetické  vlnenie v  oblasti 108 MHz.  Z hľadiska farieb
zodpovedá  každá farba  určitej frekvencii.  Rozsah farieb  je od
červenej  (4.3x108MHz,  mimo  viditeľného  spektra  pokračuje  do
infračervenej oblasti)  po fialovú (7-5x108MHz.  mimo viditeľného
spektra pokračuje do ultrafialovej  oblasti). V rámci viditeľného
spektra je človek schopný rozlíšiť  viac ako 4x105 rôznych farieb
ich odtieňov.  Podľa frekvencie, ktorú vysiela  svetelný zdroj je
možné svetlo rozdeliť na:
@- achromatické svetlo. Tomuto svetlu  sa hovorí tiež biele svetle
@a obsahuje  všetky farby  (typický zdroj  je slnko).  Kombiinácia
@frekvencií odrazených od telies  vytvára v podstate farbu telies.
@Ak  prevláda frekvencia  z  určitej  oblasti svektra,  hovoríme o
@dominantnej frekvencii.
@- monochromatické  svetlo.  Je  svetlo  len  jednej  farby  napr.
@červenej.
@Svetlo je charakterizované niekoľkými svojimi atribútmi:
@- farba, je  základným atribútom svetla  a závisí od  už spomínaj
@frekvencie (resp. vlnovej dĺžke)
2- jas odpovedá vlastne intenzite svetla. Jasnosť zdroja svetla je
@v priamej úmere s intezitou
@- sýtosť  farby uvádza  jej čistotu.  Čím vyššia  je sýtosť,  tým
@užšie je spektrum frekvencií obsiahnutých vo svetle
@- svetlosť je  vlastne veľkosť achromatickej  zložky vo svetle  s
@určitou dominantnou frekvenciou.
     Dôležitým  faktorom je  aj skladanie  farieb. Je  otázka, či
existujú určité  základné farby, pomocou skladania  ktorých by sa
vytvorili  všetky  ostatné.  Existujú  však  tzv.  komplementárne
farby,  ktorých kombináciou  získame biele  svetlo. Pre skladanie
viacerých  farieb bol  vytvorený štandard  vo forme chromatického
diagramu..  Farby  sú  tu  skladané  z  troch základných farieb v
príslušnom pomere.