1 578
editací
Změny
Skočit na navigaci
Skočit na vyhledávání
Štruktúra programu, var, uses, program
Programovací jazyk '''PASCAL''' je procedurálny jazyk. Jeho štruktúra (to ako mám počítaču vysvetliť čo má robiť) bola určená a je nutné ju dodržať.
V podstate ide o to aby si programátor predtým než začne programovať presne rozmyslel čo bude program vykonávať, ako bude komunikovať s užívateľom, aké premenné na to bude potrebovať atď. Všetky tieto nastavenia musí napísať v '''prvej časti programu, ktorej budeme hovoriť definičná'''. V nej vyberieme použité knižnice nadefinujeme konštanty, typy premenných a samotné premenné. Hrubá štruktúra bude vypadať takto:
PROGRAM meno_programu;
USES použité_knižnice;
CONST definovanie_konštánt_programu;
TYPE definovanie_nových_typov_premenných;
VAR definovanie_premenných;
BEGIN { hlavný begin - začiatok programu }
príkaz_1;
príkaz_2;
..
END. { hlavný end - koniec programu }
V časti medzi BEGIN - END. sú príkazy, ktoré sa vykonávajú. Avšak nemohlo by to tak byť ak by neexistovala definičná časť medzi PROGRAM - BEGIN, ktorá obsahuje všetky nastavenia programu v TP. Upozorňujem že tučným písmom sú slová ktoré musíme písať zatiaľ čo obyčajným tie, ktoré si programátor vymýšľa sám.
==Ďalej si popíšeme definičnú časť.==
;[[PROGRAM]] meno_programu;
:Slovíčko program nám vraví že ide o program v TP. Za ním nasleduje meno, ktoré by malo byť volené tak, aby z neho bolo jasné o aký program sa jedná, v lepšom prípade ako program pracuje.
;[[USES]] použité_knižnice;
:Programovací jazyk TP mal pri svojom vzniku niekoľko základných príkazov. Asi by bolo jednoduché sa toľko príkazov naučiť, ale náročnejšie s tak málo príkazmi programovať. Preto bola možnosť na základe už známych príkazov vytvárať nové a nové. To určite zo začiatku stačilo, ale po čase sa v tejto hŕbe príkazov nik nevyznal. Kvôli tomu vznikla myšlienka usklad ovať tieto do tzv. knižníc presne tak ako je tomu v knižniciach.
:Takže ak idem programovať tlačiaren použijem knižnicu PRINTER ak grafiku, tak GRAPH. Preto než začnem písať program musím určiť z akej knižnice budem používať príkazy. My si popíšeme len tie základné.
:[[CRT]] - práca s obrazovkou v textovom režime, práca s klávesnicou, práca s PC
:[[DOS]] - pre podporu funkcií DOSu (Windows)
:[[GRAPH]] - grafické rutiny pre prácu v grafickom režime
:[[PRINTER]] - príkazy pre prácu s tlačiarňou
:A ďalšie ktorých je mnoho, pretože každý programátor si môže vytvoriť vlastnú knižnicu.
;[[CONST]] konštanty_programu;
:Ako všetko tak aj program má určité vlastnosti nemenné (konštantné). Konštantou pre každého z nás je dátum narodenia alebo meno. Ak chceme, aby program používal nejakú konštantu musíme ju nazvať a definovať jej hodnotu v tejto časti.
;[[TYPE]] definovanie_nových_premenných;
:Tejto časti sa zatiaľ venovať nebudeme, pretože je náplňou zvláštnej kapitoly.
;[[VAR]] definovanie_premenných;
:Každý program potrebuje pre svoju prácu niečo do čoho by si ukladal svoje prepočty, vypočítané čísla, alebo len jednoduchý text, písmenko či znak. Na to všetko nám slúžia premenné.
:Prv než ich budeme môcť používať je nutné ich najprv nadefinovať. Povedať počítaču : toto je moja premenná, ktorá sa bude volať X a budem do nej ukladať číslaö. Aby sme lepšie pochopili čo to premenná je, predstavme si veľký regál s fľašami (pamäť nášho PC). V tomto regáli sú tri druhy fľiaš. Každý druh je určený na iné tekutiny. Podľa toho čo a koľko chcem naliať vyberiem si veľkosť fľaše. Aby som mohol fľaše od seba odlíšiť nalepím si na ne nálepky.
:Presne tak je to aj s premennými. Meno premennej je nálepka a typ je zase veľkosť fľaše. Samozrejme tak ako v regáli aj naše premenné môžme napĺňať, vylievať, prelievať, alebo zlievať ich obsahy.
:Príklad:
var x:integer;
[[Category:Príručka_pre_Pascal_(lite)]]
V podstate ide o to aby si programátor predtým než začne programovať presne rozmyslel čo bude program vykonávať, ako bude komunikovať s užívateľom, aké premenné na to bude potrebovať atď. Všetky tieto nastavenia musí napísať v '''prvej časti programu, ktorej budeme hovoriť definičná'''. V nej vyberieme použité knižnice nadefinujeme konštanty, typy premenných a samotné premenné. Hrubá štruktúra bude vypadať takto:
PROGRAM meno_programu;
USES použité_knižnice;
CONST definovanie_konštánt_programu;
TYPE definovanie_nových_typov_premenných;
VAR definovanie_premenných;
BEGIN { hlavný begin - začiatok programu }
príkaz_1;
príkaz_2;
..
END. { hlavný end - koniec programu }
V časti medzi BEGIN - END. sú príkazy, ktoré sa vykonávajú. Avšak nemohlo by to tak byť ak by neexistovala definičná časť medzi PROGRAM - BEGIN, ktorá obsahuje všetky nastavenia programu v TP. Upozorňujem že tučným písmom sú slová ktoré musíme písať zatiaľ čo obyčajným tie, ktoré si programátor vymýšľa sám.
==Ďalej si popíšeme definičnú časť.==
;[[PROGRAM]] meno_programu;
:Slovíčko program nám vraví že ide o program v TP. Za ním nasleduje meno, ktoré by malo byť volené tak, aby z neho bolo jasné o aký program sa jedná, v lepšom prípade ako program pracuje.
;[[USES]] použité_knižnice;
:Programovací jazyk TP mal pri svojom vzniku niekoľko základných príkazov. Asi by bolo jednoduché sa toľko príkazov naučiť, ale náročnejšie s tak málo príkazmi programovať. Preto bola možnosť na základe už známych príkazov vytvárať nové a nové. To určite zo začiatku stačilo, ale po čase sa v tejto hŕbe príkazov nik nevyznal. Kvôli tomu vznikla myšlienka usklad ovať tieto do tzv. knižníc presne tak ako je tomu v knižniciach.
:Takže ak idem programovať tlačiaren použijem knižnicu PRINTER ak grafiku, tak GRAPH. Preto než začnem písať program musím určiť z akej knižnice budem používať príkazy. My si popíšeme len tie základné.
:[[CRT]] - práca s obrazovkou v textovom režime, práca s klávesnicou, práca s PC
:[[DOS]] - pre podporu funkcií DOSu (Windows)
:[[GRAPH]] - grafické rutiny pre prácu v grafickom režime
:[[PRINTER]] - príkazy pre prácu s tlačiarňou
:A ďalšie ktorých je mnoho, pretože každý programátor si môže vytvoriť vlastnú knižnicu.
;[[CONST]] konštanty_programu;
:Ako všetko tak aj program má určité vlastnosti nemenné (konštantné). Konštantou pre každého z nás je dátum narodenia alebo meno. Ak chceme, aby program používal nejakú konštantu musíme ju nazvať a definovať jej hodnotu v tejto časti.
;[[TYPE]] definovanie_nových_premenných;
:Tejto časti sa zatiaľ venovať nebudeme, pretože je náplňou zvláštnej kapitoly.
;[[VAR]] definovanie_premenných;
:Každý program potrebuje pre svoju prácu niečo do čoho by si ukladal svoje prepočty, vypočítané čísla, alebo len jednoduchý text, písmenko či znak. Na to všetko nám slúžia premenné.
:Prv než ich budeme môcť používať je nutné ich najprv nadefinovať. Povedať počítaču : toto je moja premenná, ktorá sa bude volať X a budem do nej ukladať číslaö. Aby sme lepšie pochopili čo to premenná je, predstavme si veľký regál s fľašami (pamäť nášho PC). V tomto regáli sú tri druhy fľiaš. Každý druh je určený na iné tekutiny. Podľa toho čo a koľko chcem naliať vyberiem si veľkosť fľaše. Aby som mohol fľaše od seba odlíšiť nalepím si na ne nálepky.
:Presne tak je to aj s premennými. Meno premennej je nálepka a typ je zase veľkosť fľaše. Samozrejme tak ako v regáli aj naše premenné môžme napĺňať, vylievať, prelievať, alebo zlievať ich obsahy.
:Príklad:
var x:integer;
[[Category:Príručka_pre_Pascal_(lite)]]
