Štruktúra programu: Porovnání verzí
(Nejsou zobrazeny 4 mezilehlé verze od stejného uživatele.) | |||
Řádek 18: | Řádek 18: | ||
==Ďalej si popíšeme definičnú časť.== | ==Ďalej si popíšeme definičnú časť.== | ||
− | ;[[PROGRAM]] meno_programu; | + | ;[[Program|PROGRAM]] meno_programu; |
:Slovíčko program nám vraví že ide o program v TP. Za ním nasleduje meno, ktoré by malo byť volené tak, aby z neho bolo jasné o aký program sa jedná, v lepšom prípade ako program pracuje. | :Slovíčko program nám vraví že ide o program v TP. Za ním nasleduje meno, ktoré by malo byť volené tak, aby z neho bolo jasné o aký program sa jedná, v lepšom prípade ako program pracuje. | ||
− | ;[[USES]] použité_knižnice; | + | ;[[:Category:Units|USES]] použité_knižnice; |
:Programovací jazyk TP mal pri svojom vzniku niekoľko základných príkazov. Asi by bolo jednoduché sa toľko príkazov naučiť, ale náročnejšie s tak málo príkazmi programovať. Preto bola možnosť na základe už známych príkazov vytvárať nové a nové. To určite zo začiatku stačilo, ale po čase sa v tejto hŕbe príkazov nik nevyznal. Kvôli tomu vznikla myšlienka usklad ovať tieto do tzv. knižníc presne tak ako je tomu v knižniciach. | :Programovací jazyk TP mal pri svojom vzniku niekoľko základných príkazov. Asi by bolo jednoduché sa toľko príkazov naučiť, ale náročnejšie s tak málo príkazmi programovať. Preto bola možnosť na základe už známych príkazov vytvárať nové a nové. To určite zo začiatku stačilo, ale po čase sa v tejto hŕbe príkazov nik nevyznal. Kvôli tomu vznikla myšlienka usklad ovať tieto do tzv. knižníc presne tak ako je tomu v knižniciach. | ||
Řádek 28: | Řádek 28: | ||
:Takže ak idem programovať tlačiaren použijem knižnicu PRINTER ak grafiku, tak GRAPH. Preto než začnem písať program musím určiť z akej knižnice budem používať príkazy. My si popíšeme len tie základné. | :Takže ak idem programovať tlačiaren použijem knižnicu PRINTER ak grafiku, tak GRAPH. Preto než začnem písať program musím určiť z akej knižnice budem používať príkazy. My si popíšeme len tie základné. | ||
− | :[[CRT]] - práca s obrazovkou v textovom režime, práca s klávesnicou, práca s PC | + | :[[:Category:CRT|CRT]] - práca s obrazovkou v textovom režime, práca s klávesnicou, práca s PC |
− | :[[DOS]] - pre podporu funkcií DOSu (Windows) | + | :[[:Category:DOS|DOS]] - pre podporu funkcií DOSu (Windows) |
− | :[[:Category:Graph Graph]] - grafické rutiny pre prácu v grafickom režime | + | :[[:Category:Graph|Graph]] - grafické rutiny pre prácu v grafickom režime |
− | :[[PRINTER]] - príkazy pre prácu s tlačiarňou | + | :[[Printer|PRINTER]] - príkazy pre prácu s tlačiarňou |
− | :A [[ | + | :A [[:Category:Units|ďalšie]] ktorých je mnoho, pretože každý programátor si môže vytvoriť vlastnú knižnicu. |
− | ;[[CONST]] konštanty_programu; | + | ;[[Const|CONST]] konštanty_programu; |
:Ako všetko tak aj program má určité vlastnosti nemenné (konštantné). Konštantou pre každého z nás je dátum narodenia alebo meno. Ak chceme, aby program používal nejakú konštantu musíme ju nazvať a definovať jej hodnotu v tejto časti. | :Ako všetko tak aj program má určité vlastnosti nemenné (konštantné). Konštantou pre každého z nás je dátum narodenia alebo meno. Ak chceme, aby program používal nejakú konštantu musíme ju nazvať a definovať jej hodnotu v tejto časti. | ||
− | ;[[TYPE]] definovanie_nových_premenných; | + | ;[[Type|TYPE]] definovanie_nových_premenných; |
:Tejto časti sa zatiaľ venovať nebudeme, pretože je náplňou zvláštnej kapitoly. | :Tejto časti sa zatiaľ venovať nebudeme, pretože je náplňou zvláštnej kapitoly. | ||
− | ;[[VAR]] definovanie_premenných; | + | ;[[Var|VAR]] definovanie_premenných; |
:Každý program potrebuje pre svoju prácu niečo do čoho by si ukladal svoje prepočty, vypočítané čísla, alebo len jednoduchý text, písmenko či znak. Na to všetko nám slúžia premenné. | :Každý program potrebuje pre svoju prácu niečo do čoho by si ukladal svoje prepočty, vypočítané čísla, alebo len jednoduchý text, písmenko či znak. Na to všetko nám slúžia premenné. | ||
Řádek 61: | Řádek 61: | ||
Kam ďalej: [[Príručka pre Pascal (lite)|Obsah]] | [[Typy premenných]] | Kam ďalej: [[Príručka pre Pascal (lite)|Obsah]] | [[Typy premenných]] | ||
+ | [[Category:Pascal]] | ||
[[Category:Príručka_pre_Pascal_(lite)]] | [[Category:Príručka_pre_Pascal_(lite)]] |
Aktuální verze z 19. 10. 2012, 22:57
Programovací jazyk PASCAL je procedurálny jazyk. Jeho štruktúra (to ako mám počítaču vysvetliť čo má robiť) bola určená a je nutné ju dodržať.
V podstate ide o to aby si programátor predtým než začne programovať presne rozmyslel čo bude program vykonávať, ako bude komunikovať s užívateľom, aké premenné na to bude potrebovať atď. Všetky tieto nastavenia musí napísať v prvej časti programu, ktorej budeme hovoriť definičná. V nej vyberieme použité knižnice nadefinujeme konštanty, typy premenných a samotné premenné. Hrubá štruktúra bude vypadať takto:
PROGRAM meno_programu; USES použité_knižnice; CONST definovanie_konštánt_programu; TYPE definovanie_nových_typov_premenných; VAR definovanie_premenných; BEGIN { hlavný begin - začiatok programu } príkaz_1; príkaz_2; .. END. { hlavný end - koniec programu }
V časti medzi BEGIN - END. sú príkazy, ktoré sa vykonávajú. Avšak nemohlo by to tak byť ak by neexistovala definičná časť medzi PROGRAM - BEGIN, ktorá obsahuje všetky nastavenia programu v TP. Upozorňujem že tučným písmom sú slová ktoré musíme písať zatiaľ čo obyčajným tie, ktoré si programátor vymýšľa sám.
Ďalej si popíšeme definičnú časť.
- PROGRAM meno_programu;
- Slovíčko program nám vraví že ide o program v TP. Za ním nasleduje meno, ktoré by malo byť volené tak, aby z neho bolo jasné o aký program sa jedná, v lepšom prípade ako program pracuje.
- USES použité_knižnice;
- Programovací jazyk TP mal pri svojom vzniku niekoľko základných príkazov. Asi by bolo jednoduché sa toľko príkazov naučiť, ale náročnejšie s tak málo príkazmi programovať. Preto bola možnosť na základe už známych príkazov vytvárať nové a nové. To určite zo začiatku stačilo, ale po čase sa v tejto hŕbe príkazov nik nevyznal. Kvôli tomu vznikla myšlienka usklad ovať tieto do tzv. knižníc presne tak ako je tomu v knižniciach.
- Takže ak idem programovať tlačiaren použijem knižnicu PRINTER ak grafiku, tak GRAPH. Preto než začnem písať program musím určiť z akej knižnice budem používať príkazy. My si popíšeme len tie základné.
- CRT - práca s obrazovkou v textovom režime, práca s klávesnicou, práca s PC
- DOS - pre podporu funkcií DOSu (Windows)
- Graph - grafické rutiny pre prácu v grafickom režime
- PRINTER - príkazy pre prácu s tlačiarňou
- A ďalšie ktorých je mnoho, pretože každý programátor si môže vytvoriť vlastnú knižnicu.
- CONST konštanty_programu;
- Ako všetko tak aj program má určité vlastnosti nemenné (konštantné). Konštantou pre každého z nás je dátum narodenia alebo meno. Ak chceme, aby program používal nejakú konštantu musíme ju nazvať a definovať jej hodnotu v tejto časti.
- TYPE definovanie_nových_premenných;
- Tejto časti sa zatiaľ venovať nebudeme, pretože je náplňou zvláštnej kapitoly.
- VAR definovanie_premenných;
- Každý program potrebuje pre svoju prácu niečo do čoho by si ukladal svoje prepočty, vypočítané čísla, alebo len jednoduchý text, písmenko či znak. Na to všetko nám slúžia premenné.
- Prv než ich budeme môcť používať je nutné ich najprv nadefinovať. Povedať počítaču : toto je moja premenná, ktorá sa bude volať X a budem do nej ukladať číslaö. Aby sme lepšie pochopili čo to premenná je, predstavme si veľký regál s fľašami (pamäť nášho PC). V tomto regáli sú tri druhy fľiaš. Každý druh je určený na iné tekutiny. Podľa toho čo a koľko chcem naliať vyberiem si veľkosť fľaše. Aby som mohol fľaše od seba odlíšiť nalepím si na ne nálepky.
- Presne tak je to aj s premennými. Meno premennej je nálepka a typ je zase veľkosť fľaše. Samozrejme tak ako v regáli aj naše premenné môžme napĺňať, vylievať, prelievať, alebo zlievať ich obsahy.
- Príklad: var x:integer;
Kam ďalej: Obsah | Typy premenných